Choď na obsah Choď na menu
 


Co su APOKRYFY

22. 3. 2011

 

 Slovo apokryf je greckeho povodu a  apokrypto znamena ukryvam.

Biblicka veda tymto vyrazom oznacuje tzv.spisy pseudo -biblicke, mimokanonicke - tie,ktore nie su zaradene do kanonu- do zavazneho obsahu Biblie.

Apokryfy Stareho zakona vznikali od 2. stor.pred Kr.. do 3.stor. po Kr.

Apokryfy Noveho zakona vznikali od 1.stor po Kr. do 5.stor.po Kr.

Apokryfy sa kedysi jednoducho odmietali s konštatovaním, že ich treba eliminovať, nakoľko nemôžu osožiť a znamenajú nebezpečenstvo pre pravú vieru.

Dnes naopak, triezvo sa študujú, pretože bezpochyby predstavujú isté poznatky, ktoré môžu byť užitočné.

Apokryfy tvoria významnú súčasť tzv. intertestamentárnej literatúry, do ktorej okrem apokryfov patria aj spisy napr. Filóna Alexandrijského, Jozefa Flávia a Qumránske spisy. Dnes je táto intertestamentárna literatúra predmetom pozorného štúdia, pretože vytvára istý spojovací článok medzi SZ- a NZ-knihami

V terminológii katolíckych a protestantských autorov jestvuje nejednota: deuterokánonické knihy a časti SZ protestanti nazývajú apokryfmi a apokryfy protestanti nazývajú pseudoepigrafy. Je potrebné preto dať pozor najmä pri citáciách na túto diferenciu.

Martin Luther ordnete sie in seiner Übersetzung als besondere Schriftengruppe zwischen Altem und Neuem Testament an und bewertete sie als »Bücher, so der Heiligen Schrift nicht gleich gehalten, und doch nützlich und gut zu lesen sind«. In der katholischen Kirche werden diese Schriften »deuterokanonisch« genannt, d.h. an zweiter Stelle im Schriftkanon stehend. Sie gelten als vollwertiger Bestandteil der Heiligen Schrift und sind dementsprechend in katholischen Bibelausgaben, somit auch in der Einheitsübersetzung, je nach ihrem literarischen Charakter über die anderen Schriftgruppen verteilt /prevzate/

 

Kniha Jubileí alebo Mojžišova apokalypsa : prezentuje udalosti Gn a Ex rozdelené do 49 období každý po 49 rokov. Ide teda o 7-ročné týždne. Odtiaľ názov „Jubileá“. Kniha hovorí o mnohých zjaveniach, ktoré mal Mojžiš / zázračné a rozprávkové prvky?/. Je zachovaná v etiópskom a latinskom jazyku. Fragmenty boli nájdené aj v Qumráne. Kniha chce zdôrazniť Mojžišov zákon a zachovať ho nezmenený. Pochádza asi z 2. stor pr. Kr.

- 3Ezdr : takto je označená preto, aby nevznikla zámena s Ezdr (=1Ezdr) alebo Neh (= 2 Ezdr), ktoré sú kánonické. Obsahuje dejiny chrámu od Joziáša až po obnovenie chrámu po exile (7.- 5. stor pr. Kr.).  Kniha 3Ezdr pochádza pravdepodobne asi z roku 100 pr. Kr. a má asi semitský pôvod čo do originálnej reči.

- 3Mach : v starých kódexoch bola zaraďovaná za Machabejskými knihami, hoci o Machabejcoch nehovorí. Pojednáva o jednom zázraku: egyptský kráľ Ptolemaius IV. (221-205) nariadil, aby Îidia v Alexandrii boli zabití 500 slonmi. Ale slony Božím zásahom nemohli zabiť nikoho. Kniha bola zostavená v 1. stor. po Kr.

 

 

Henochova kniha (tzv. etiópsky Henoch) : ide o veľmi objemnú knihu, ktorá má 108 hláv. Su tu Henochove špeciálne zjavenia a nebeské videnia a týkajú eschatologických vecí, budúceho súdu, osudu dobrých a zlých, eschatologického príchodu Mesiáša, zvaného „Vyvolený“ alebo „Syn človeka“, anjelov, dejín ľudstva od počiatku až k Mesiášovi, morálnych povzbudení.

Napísaná bola v 1. stor. pr. Kr. v nejakom semitskom jazyku, asi v aramejčine. Teraz je zachovaný iba v etiópskej reči, preto takýto názov.

Mnohí autori túto knihu považujú za najvýznamnejšiu apokryfnú judaistickú knihu a to pre bohaté kultúrne a náboženské poznatky, ktoré Henochova kniha poskytuje. Aj cirkevní spisovatelia jej pripisujú veľkú hodnotu.

4Ezdr : hovorí sa tu, že Ezdráš mal prostredníctvom anjela Uriela 7 zjavení. Cieľom knihy je oživiť mesiášske očakávania. Predpovedá sa, že zlí nebudú môcť zvíťaziť nad vyvoleným národom a Mesiáš vyhubí všetkých nepriateľov.

Pôvodne napísaný v nejakej semitskej reči, v 1. stor. po Kr. bol preložený do gréčtiny a potom do latinčiny.

Táto kniha sa tešila veľkej prestíži v prvých kresťanských storočiach.

 

Sibyline proroctvá : sú to fiktívne proroctvá pripísané Sibyle. Sú aj judaistického aj kresťanského pôvodu. V zásade ide o teológiu dejín.

Neboli zostavené v jednej epoche

Testamenty 12-tich patriarchov : sú to morálne ponaučenia zakladateľov 12-tich izraelských kmeňov

Salamúnove žalmy : ide tu o 18 žalmov, ktoré sa snažia imitovať Dávidove žalmy

Originálna reč bola hebrejčina alebo aramejčina; zachovali sa len preklady

Salamúnove ódy : je ich 42, oslavujú Ježiša, ktorý je tu nazývaný „Slovo“ a „Božia Múdrosť“.

Napísané v gréčtine v 2. stor. po Kr.

 

Evanjelium podľa Hebrejov alebo Evanjelium nazarejcov : je aramejský spis, veľmi podobný Mt-ev, ale má mnohé manipulácie v texte. Spomínajú ho mnohí cirkevní otcovia. Sv. Hieronym ho preložil do gréčtiny a potom do latinčiny. Vzniklo koncom 1. stor. a je najstarším apokryfným evanjeliom. Bolo veľmi rozšírené v hnutí nazarejcov.

Jakubovo protoevanjelium: pripisuje sa Jakubovi, „bratovi Pána“; až v 16. stor. bolo nazvané „protoevanjelium

Prvá časť (kap. 1-16) hovorí o Márii: mala rodičov Joachyma a Annu, 3-ročná bola obetovaná v chráme, kde ostala až do svojho 12. roku, potom sa vydala za Jozefa, veľmi starého, vdovca, ktorý už mal 4 deti („Ježišovi bratia“), krátko na to prijala Zvestovanie. Druhá časť (kap. 17-21) opisuje zázraky, ktoré sa stali pri narodení Ježiša a zdôrazňuje panenstvo Márie. Kniha sa končí (kap. 22-24) rozprávaním o masakre Neviniatok a o iných prípadoch Herodesovej krutosti.

Kniha neobsahuje nijaké heretické výpovede.

Umoznuje poznať detailne život Márie a detstvo Ježiša. Pochádza z 2. stor... Je výrazom úcty voči Panne Márii a je tiež dôkazom viery prvých kresťanov v panenstvo Panny Márie. Kniha mala veľký úspech. Napísaná bola v gréčtine, ale preložená bola do mnohých jazykov

Tomášovo evanjelium (izraelský filozof): hovorí o mnohých zázrakoch (zdaju sa detské a čudné?), ktoré údajne vykonal Ježiš ako chlapec. Jestvuje v dvoch gréckych verziách: 19 hláv (zázraky vo veku Ježiša 5-12 rokov) a 15 hláv (zázraky vo veku 5-8 rokov). Základ diela je z 2. stor., dnešná forma pochádza z 3. stor.-

Nikodémovo evanjelium : skladá sa z dvoch častí: Skutky Piláta (kap. 1-16; Nikodém hovorí o Ježišovom procese a o niektorých faktoch pri zmŕtvychvstaní) a Zostúpenie do pekiel (kap. 17-27; dvaja „očití svedkovia“ opisujú Ježišovo zostúpenie do predpeklia, pretože oni tam boli a potom spolu s Ježišom vstali z mŕtvych. Nikodémovo evanjelium je zo 4. stor.

 Tomášovo evanjelium : / iné  než vyššie uvedené/.Obsahuje 114 Ježišových výrokov. Pochádza z gnostickej knižnice, nájdenej roku 1945-1946 v Nag-Hammadi (= Kenoboskion) v Egypte.

 

Skutky Petra : hovoria o dvoch epizódach:  víťazstvo Petra nad šimonom Mágom a Petrovo martýrium (obsahuje známu scénu: Peter uteká z Ríma pred prenasledovaním. Stretol sa s Ježišom a pýta sa ho: „Quo vadis?“ Po Ježišovej odpovedi, že sa ide dať do Ríma ukrižovať, sa Peter vrátil a zomrel tam mučeníckou smrťou dolu hlavou).

Celá kniha je preniknutá gnostickými a enkratistickými (prehnaná abstinencia; pri Eucharistii predpisovali vodu namiesto vína) prvkami. Zostavené bolo v Malej Ázii v gréčtine okolo roku 200.

 

Skutky Pavla : pozostávajú z troch spisov medzi sebou veľmi odlišných:

-- skutky Pavla a Tekly: Tekla bolo mladé dievča, stala sa horlivou kresťankou, urobila sľub panenstva a zázračným spôsobom unikla mnohokrát nebezpečenstvu smrti.

-- Pavlovo martýrium: legendárnym spôsobom (mnohokrát aj detským) opisuje Pavlovo umučenie a zázraky vykonané pri tej príležitosti.

-- List korintských presbyterov Pavlovi a list Pavla presbyterom do Korintu: dielo napísal istý presbyter z Malej Ázie vedený veľkým obdivom k Pavlovi. Tak píše Hieronym (De viris ill., 7). Pochádza asi z roku 200.

Skutky Jána : hovoria o Jánovi v rôznych situáciách: o apoštoláte, efezskom pobyte, o zázrakoch a smrti Jána evanjelistu zvaného „presbyter“. Sú v nich prvky doketizmu, priscilianizmu a gnosticizmu. Kniha pochádza z 5. stor., ale jej podstatné prvky sú z 2. stor.

 

List Ježiša Abgarovi : Abgar V. bol kráľom v Edesse. Pozval Ježiša, aby prišiel a uzdravil ho. Ježiš mu odpísal, že ľutuje, že nemôže osobne prísť do Edessy, ale že pošle svojho učeníka Tadeáša hlásať Evanjelium ľudu Edessy. List je v sýrčine a pochádza asi z roku 200. Zaujímavé je, že Euzébius (Hist. Eccl., I,13) považoval list za autenticky.

 Pavlov list Korinťanom: rozpráva o dôležitých a špeciálnych otázkach doktrinálnych a disciplinárnych ako: proroci v Cirkvi, stvorenie sveta, záverečné zmŕtvychvstanie. Medzi sýrskymi a arménskymi cirkvami mal veľkú autoritu; napísaný bol okolo roku 200.

 Pavlov list Laodičanom: podáva všeobecné otázky, mnohé formulácie sú z listu Filipanom. Originál bol grécky, zostavený pred 4. stor., stratil sa. Jestvuje jeho latinský preklad sa nachádzal v mnohých latinských kódexoch 6. - 15. stor. Nemá nič spoločné s kánonickým listom Laodičanom, ktorý sa spomína v Kol 4,16.

 Pavlove listy Senekovi : je to celkove šesť skladieb, ktoré Apoštol píše slávnemu filozofovi Senekovi. Prejednávané sú otázky Pavlovej konverzie, štýlu jeho listov, Nerónovho prenasledovania a evanjelizácie Seneku, ktorý sa obrátil na kresťanstvo. Listy boli napísané po latinsky. Pred rokom 400 nie je o nich zmienka.

 

Petrova apokalypsa: opisuje radosť a blaženosť spasených v nebi a trápenie odsúdených v pekle.  Klement Alexandrijský napísal k nej komentár. Kniha pochádza z prvej pol. 2. stor.

Pavlova apokalypsa: podobá sa na predchádzajúcu apokalypsu. Apoštol  poukazuje na ukrutné tresty, ktoré budú musieť podstúpiť tí, ktorí sa vzpierajú obráteniu. Krátko sa hovorí aj o sláve raja.

Dielo pochádza z doby krátko po roku 200, napísané bolo v gréčtine a potom okolo roku 380 bolo zas prepracované; táto druhá verzia v latinčine (z 5. stor.) sa veľmi rozšírila na Západe.

 Tomášova apokalypsa: Tomášovi zjavil Ježiš mnohé detaily konca sveta. Zvlášť sú zdôraznené napomínajúce znamenia univerzálneho súdu. Badať omyly priscilianistov a manichejcov. Dielo bolo zostavené po latinsky v 5. storoč