Choď na obsah Choď na menu
 


Objav osuaria Jozefa Kajfasa?

4. 4. 2012

Objav, ktorý potvrdil súdny proces s Ježišom Kristom

V novembri 1990 počas stavebných prác robotníci náhodne objavili rodinnú hrobku v lokalite Abu Tor asi 3 km južne od Jeruzalema. Privolaní archeológovia v nej našli 12 osuárií s ľudskými pozostatkami. Medzi nimi bolo jedno osuárium s bohatou výzdobou a aramejským nápisom „Jozef, syn Kajfáša.“ Nález vyvolal senzáciu. Biblia totiž spomína Kajfáša pri procese s Ježišom. Viaže sa nápis a pozostatky s touto biblickou postavou? Skôr, než sa dostaneme k odpovedi, v krátkosti sa zastavme pri spôsobe židovského pochovávania.
V časoch 1. stor. po Kr. rozšíreným spôsobom pochovávania v židovskom prostredí bolo vkladanie kostí zomrelého do tzv. osuária (z latinského ossa = kosti). Kvôli klimatickým podmienkam a zachovaniu rituálnej čistoty sa pohreb uskutočnil do 24 hodín od smrti. Telo zosnulého sa natrelo masťami, zabalilo do ľanovej plachty a uložilo do rodinnej hrobky. Pre chudobné rodiny boli spoločné cintoríny. Z hygienických dôvodov a z dôvodov ochrany pred rituálnym znečistením (človeka rituálne poškvrňoval dotyk s mŕtvolou alebo s hrobom) sa hrobky nachádzali za hradbami mesta.
Asi po roku od smrti príbuzní zhromaždili pozostatky zosnulého do osuária. Bola to nádoba poväčšine vyrobená z vápenca a mala rozmery približne 60 cm dĺžky, 35 cm výšky a 65 cm šírky. Často v jednom osuáriu boli uložené pozostatky viacerých zomrelých. Pri zámožných rodinách boli tieto nádoby zdobené ornamentmi a nápismi s menami zosnulých.
Vráťme sa teraz k spomenutému nálezu. Veľkňaz Kajfáš vykonával svoj úrad v rokoch 18 - 36 po Kr. Ježišovo zatknutie a prvé vypočúvanie sa uskutočnilo pravdepodobne v jeho dome a odtiaľ ho vydali do rúk rímskeho prokurátora Poncia Piláta. Kajfáš bol zaťom Annáša, ktorý zastával túto funkciu pred ním. Hoci bol už vo výslužbe, tešil sa úcte a vážnosti. Veľkňaz bol totiž v tom čase dôležitou náboženskou a národnou autoritou. Na druhej strane, ak chcel veľkňaz ostať v úrade, musel šikovne vychádzať s rímskou mocou, ktorá ovládala územie Blízkeho východu. O tom, že Kajfášovi sa to veľmi dobre darilo, svedčí skutočnosť, že v úrade vydržal dlhých 18 rokov. Vo vlastnom národe to však vyvolávalo podozrenia z kolaborácie s „okupantmi“ a zo zrady židovstva.
Archeológom sa podarilo datovať osuárium do 1. stor. po Kr., teda do obdobia života Krista. Navyše vo vnútri boli pozostatky kostí šiestich ľudí, medzi nimi asi 60 ročného muža, pravdepodobne samotného veľkňaza Kajfáša. Podarilo sa vyriešiť aj problém s nadpisom, ktorý uvádza meno „Jozef, syn Kajfáša.“ Židovský historik Jozef Flávius (37 – 100 po Kr.) vo svojom diele „Židovské starožitnosti“ (18. kniha; 4. kapitola) uvádza, že veľkňaz Jozef mal prímenie Kajfáš. Dnes sa osuárium nachádza v Izraelskom múzeu v Jeruzaleme.
Tento nález patrí medzi dôležité objavy biblickej archeológie. Zároveň posilňuje historickú pravdivosť biblických textov, ktoré sa dotýkajú udalostí spojených s osobou Ježiša Krista.