Potopa sveta
„Vody zaplavili o pätnásť lakťov vrchy na zemskom povrchu.“ (Gn 7, 18.20)
Keď mi už ako malému dieťaťu rodičia rozprávali príbehy Starého zákona, najviac ma fascinoval každému veľmi dobre známy príbeh, v ktorom sa Noe plavil na korábe. V Detskej ilustrovanej biblii som si vždy najčastejšie pozeral tmavú dvojstranu, na ktorej bola zatápajúca sa krajina so zúfalo topiacimi sa ľuďmi i zverami a s plávajúcou archou.
Čo hovorí o potope Biblia?
Ako dôvod potopy sa uvádza skazenosť ľudstva - boli „len telo.“[1] Keď sa rozmnožili na zemi hriechy Pán oľutoval, že stvoril človeka[2] a rozhodol sa zahubiť všetko živé okrem spravodlivého Noema a jeho rodiny, ktorí našli „milosť u Pána“ a plnili jeho rozkazy, a z každého druhu živočíchov po jednom páre.[3] Boh dal Noemovi pomerne presné inštrukcie o stavbe korába: 300 lakťov dĺžka, 50 lakťov šírka a 30 lakťov výška, t.j.137×23×14 m[4]. V šesťstom roku Noemovho života, v druhom mesiaci, na sedemnásty deň mesiaca vyvalili sa všetky pramene veľkej hlbočiny a otvorili sa nebeské priepusty. A pršalo na zem štyridsať dní a nocí.[5] A Pán zavrel Noema zvonku[6] a týždeň sa nič nedialo, iba ľudia sa mu zrejme ešte viac smiali. Vody veľmi stúpali a zaplavili všetko na zemskom povrchu, koráb však plával na vodách. A vody vzrastali ďalej, takže zaliali všetky, aj vysoké vrchy, ktoré sú pod šírym nebom. Voda prevyšovala o pätnásť lakťov vrchy, ktoré pokrývala.[7] A vody ovládali zem ešte 150 dní.[8] Boh si spomenul na Noema a dal zaviať vetru a vody upadávali. A v siedmom mesiaci, na sedemnásty deň mesiaca koráb zastal na vrchu Ararat.[9] Záver, ako Noe vypúšťal tri razy po siedmych dňoch vtáka (holubicu, krkavca), ako indikátor ústupu vôd zo zemského povrchu, všetci dobre poznáme.
Ako som už spomínal, od malička ma najviac udivoval rozsah potopy a nemohol som nikdy pochopiť, či ozaj sa mohla týkať celého sveta a či tých spomínaných pätnásť lakťov nad zemský povrch možno brať doslovne. Rodičia mi to vždy tak vysvetlili, že išlo o vtedy ľuďom známy svet - teda Mezopotámiu. To sa do detskej hlávky vtrepalo skôr, no aj tak to stálo za reč a myslím že, stojí aj teraz.
Táto práca sa chce pozrieť na potopu za Noema z historického hľadiska, samozrejme na základe iných prameňov ako je Biblia, veď vieme, že ona je knihou náboženskou a nie historickou. Poskytne nám bezpochyby nenahraditeľnú orientáciu pre náš duchovný život, nie však pre vedecký výskum. Zaujímať nás budú teda otázky: Existovala vlastne potopa sveta? Ak áno, v akom rozsahu? – skutočne v takom, akom ju opisuje biblia? Geografické rozšírenie potopy. Kedy približne sa to stalo? Čo nám o potope sveta hovoria iné pramene ako Biblia? Čo vieme o Noemovom korábe?