Choď na obsah Choď na menu
 


2. 11. 2011

.Dejiny biblického apoštolátu v katolíckej Cirkvi  začínajú

 katechézou sv. Petra

 v Turíčnu nedeľu (porov. Sk 2,14-36)

a pokračujú

mnohými vystúpeniami apoštolov a prvých diakonov  

desaťročia predtým, ako vznikli prvé spisy  Nového zákona.

 

Sv. Augustín v diele De catechizandis rudibus (4,5,6) tvrdí, že diakon Filip je vzorom pre každého katechétu, pretože s radosťou ohlasoval posolstvo o Ježišovi.

Augustín sa považuje za autora metódy ohlasovania blahozvesti Evanjelia, keď ukázal smer biblického učenia jednak v náuke katechumenov a jednak v homílii.

 

V stredoveku sa biblický apoštolát uskutočňoval najmä prostredníctvom tzv. lingua franca, (z tal. „otvorená, voľná reč“),čiže prostredníctvom rôznych malieb, vitráží, rezieb, obrazov a najmä prostredníctvom

Biblia pauperum.

Nástupom reformácie sa v protestantskom svete objavila zásada „sola Scriptura“ (z lat. „iba Písmo“). Neoprávnenosť tejto zásady napadol však už Lessing, keď jej vyznávačom postavil otázku, čo si treba myslieť o prvých kresťanoch, ktorí nemali ešte napísané ani slovo z neskoršieho Svätého písma... Neskôr sa pomerne na dlho zakorenil v náboženskom živote zvyk chápať Písmo oddelene od sviatostí, takže vznikol svet písma a svet sviatostí. Každý z nich bol reprezentovaný tou-ktorou cirkvou.

Bolo to mylné zameranie a ono vzniklo najmä z dôvodu protikladných tendencií medzi katolíckou Cirkvou a protestantskými cirkvami.

Do tohto stavu

zasiahli pápeži

svojimi radikálnymi vstupmi do biblického sveta, a to

počnúc Levom XIII. (1878-1903) až podnes

 

 Na začiatku 20. stor. bola založená

 

Pápežská biblická komisia

 (Lev XIII. 1902) a

Pápežský biblický ústav

(Pius X. 1909).

 

Z predkoncilových encyklík je to najmä

 

Providentissimus Deus

 („Zvrchovane prozreteľný Boh“; Lev XIII.; 1893;

definícia inšpirácie, odporúča študovať hebrejčinu a gréčtinu);

 

Spiritus Paraclitus

(„Duch Potešiteľ“; Benedikt XV. 1920;

napísaná z príležitosti 1500-výročia smrti sv. Hieronyma; o jeho zásluhách a neomylnosti Písma);

 

Divino afflante Spiritu

(„Vnuknutím Božieho Ducha“; Pius XII.; 1943;

odporúča študovať literárne druhy);

 

Sancta Mater Ecclesia

(„Svätá Matka Cirkev“; 1964;

inštrukcia PBK o skúmaní historickej pravdy evanjelií).