Choď na obsah Choď na menu
 


"Katolícki kresťania sú po viacstoročnom odcudzení pozvaní znovu objaviť Sväté písmo. Tento príklon k Božiemu slovu však dozrieva pomaly: v liturgii, v Slove a Eucharistii dochádza k chápaniu vrelej spätosti, s nesmelosťou sa to prejavuje aj v osobnom a spoločnom čítaní Písma. Často sme ešte ďaleko od toho, aby sme skúsili Božie slovo ako miesto osobného stretnutia s Bohom, ako sviatosť.“

 

„Prijatie dokumentu (Dei Verbum) ostane tak dlho čiastočné a nedokonalé, až kým sa nepodarí celkom do dna teologicky, spirituálne a liturgicky preniknúť vnútorné spojenie medzi Slovom a Eucharistiou. Slovo musí byť vložené do ekonómie sviatostí, až kým sa nepochopí ako sviatosť, ako sprostredkovanie sily a milosti, nielen ako sprostredkovanie právd, náuky alebo moralistických pokynov. Úloha teda znie tak, že treba, aby dozrelo kresťanské vedomie, pokiaľ je len schopné pochopiť sakramentálny charakter Slova. Totiž v miere, v akej sa Božie slovo v epikléze stáva pochopené, sa dosahuje stretnutie medzi poslucháčom a Bohom, takže sa stáva slávením zmluvy (nem. Bundesfeier).

Túto pravdu veľmi pekne vyjadril brazílsky biblista, misionár chudobných, Carlos Mesters, ktorý svoje misie medzi chudobnými postavil na biblickej zásade „Od života k Písmu - od Písma k životu“. V knihe s takýmto názvom medziiným napísal: „Biblia a život môžu byť spolu späté, keď sú ako dve vetvy, ktoré vyrastajú z toho istého kmeňa. Vychádzajú od toho istého Boha. Ten, kto ich zjednotí, spozná milujúcu tvár Boha za vecami, o ktorých hovorí Písmo a badá prítomnosť toho istého Boha vo veciach vlastného života.“

 

Málokedy v dejinách mali kresťania takú možnosťako dnes pre SIRENIE SLOVA.

Rôzne konferencie, sympóziá či kurzy pre biblistov, lektorov a žalmistov doteraz organizované ukázali, ako majú k sebe blízko biblisti spolu s hudobníkmi, jazykovedcami a umelcami.

Biblicky apostolat  posunie  človeka k sebe samému, k blížnemu, aj k Bohu

 

 

 

 

 

Ako sprostredkovat

 

taky hermeneuticky prístup k Svätému písmu, 

aby by bol vedecky presný a súčasne

 jasne zrozumiteľný a duchovne použiteľný a zužitkovateľný?

 

 Máme za sebou Tradíciu, o ktorú sa môžeme oprieť, lebo ona nám svedčí o účinnosti Božieho slova v Cirkvi.

Okrem toho sa treba trochu namáhať a venovať čas jednak čítaniu Písma a jednak naštudovaniu si istých spôsobov jeho analýzy.

Ľahké je to v tom, že kto sa na to odhodlá, skúsi, čo je to „horiace srdce“ (porov. Lk 24,32), lebo Božie slovo „je živé a účinné...“ (Hebr 4,12).

 

Enzo Bianchi, prior Komunity Bose v severnom Taliansku. :/ spomienka 30. založenia KBF/: