Choď na obsah Choď na menu
 


Ako postupovat pri Lectio divina

14. 7. 2010

 

 

Ako postupovať pri lectio divina

 

Tvoje slovo mi vracia život (Ž 119, 50)

 

Tento konkrétny postup pri posvätnom čítaní, ktorý kresťania praktizujú po dlhé stáročia, nám má byť pomôckou na osvojenie si a vniknutie do duchovného čítania Písma.

/Návod na Lectio divina od autora Jozefa Jančoviča , ktory bol uverejnený v časopise bratislavskej farnosti Blumentál v Jubilejnom roku 2000./

 

Statio – zastavenie sa – stíšme sa, vstúpme do seba, veď chceme stretnúť Boha. Pomôže nám pri tom úvodná modlitba na pokojnom mieste. Stanovme si čas na toto stretnutie.

Lectio – čítanie – vyberme si určitý text, nie dlhý, a čítajme ho pomaly a nahlas aj viackrát po sebe. Zapamätajme si určité slová, pozorne ich načúvajme. Cieľom je nájsť kľúčové vyjadrenia, ktoré ako uholný kameň držia oblúk textu pospolu. Obrazne povedané: vhodné je pohrať sa s textom. O dôležitosti literárneho zmyslu sme už hovorili. V jeho určení nám pomôže, ak si všímame slovné druhy, napríklad slovesá, ktoré posúvajú dej dopredu a tvoria akoby červenú niť textu. Ďalej si všímajme čísla. Tie majú v Biblii často symbolický význam: 3; 3,5; 7; 12; 40; 77; 666; 1 000; 144 000 majú tajomný obsah a my ich musíme rozšifrovať. Aj hľadanie významu slova, tzv. sémantické skúmanie, je veľmi plodné: napr. sloveso zjaviť má synonymá odhaliť, ukázať, manifestovať, ale každé z nich má iný významový odtieň.

Všímajme si aj literárnu štruktúru (stavbu) textu. Je to užitočné pri snahe hlbšie pochopiť zmysel príbehu, pretože svätopisci majstrovsky koncipovali texty, používajúc literárne druhy. Inak je skoncipované rozprávanie o zázraku (v úvode je opísaný problém postihnutého, potom prichádza rozhodujúce stretnutie s Ježišom; on slovom alebo skutkom rieši nešťastie človeka a záver informuje o novom stave uzdraveného i o reakcii pozorovateľov), inak podobenstvá (kráľovstvo sa podobá... situácii opísanej v texte; nakoniec je čitateľ obraznou rečou konfrontovaný s touto situáciou), inak reči Ježiša alebo apoštolov, v ktorých sa dá logicky nájsť jadro ohlasovania (kérygmy), inak krátke príbehy s Ježišovými výrokmi, ktoré kladú dôraz do stredu alebo do záveru rozprávania. Aj rámec príbehu (geografický alebo časový) nám odhalí mnohé prekvapujúce skutočnosti.

Meditatio – rozjímanie. Po určení literárneho zmyslu nasleduje prehĺbenie zmyslu. Každý text má viac významov, pretože Božie slovo je nevyčerpateľné a otvorené pre každého. V meditácii je najlepšie zaujať postoj Márie. Podľa Lk 2, 19: Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich (dosl. porovnávala ich). Podľa gréckych otcov inšpirovaných Knihou Prísloví 6, 6 – 11, má rozjímanie tri prozaické fázy: fázu mravca, fázu včely a fázu porovnávania. Mravec zberá jedlo, aby si ho odložil. My sme pri pozornom čítaní našli v príbehu kľúčové slová a teraz ich musíme „kovať“ a toto kovanie vydáva iskry, ktoré osvetľujú iné časti Písma. V mysli sa nám vynoria iné podobné postavy a situácie z Písma, o ktorých sme počuli alebo sme o nich čítali. Mravec sa po zbere potravy utiahne, a ten, kto rozjíma, z toho, čo nazberal, ako včela začne vyrábať med. Nastane vzájomné prenikanie slov, ktoré samy o sebe produkujú med, treba im len umožniť správnu klímu a ochranu. V tretej fáze nastane porovnávanie. Objasníme si vzájomne nazbierané slová a porovnáme ich s nami samými. Ak sa pec zohreje, neroztopí sa len kov vo vnútri ale i múry pece sa rozohrejú a zmenia. Ak slovo produkuje svetlo a niečo mu v nás bráni úplne sa rozpáliť, nastáva krísis – súd slova. Je to svetelný meč, ktorý prenikne celou našou osobou. Toto slovo nás nenechá odteraz na pokoji, je to stravujúci oheň v nás. Až teraz sa rozjímanie môže zmeniť na oratio.

Oratio – modlitba. Svetlo slova nás preniklo a vedomie nevyjadreného pocitu sa pretavuje do modlitby. Tá naberá rôzne formy, podľa potrieb, ktoré v sebe tušíme. Môže to byť modlitba v podobe prebodnutia srdca ako u Izaiáša v chráme: „Beda mi, áno, som stratený. Veď som muž s nečistými perami a bývam medzi ľudom s nečistými perami“ (Iz 6, 5), alebo u Petra po zázračnom rybolove: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny“ (Lk 5, 8b). Dôsledkom je vedomie našej ničoty a hriešnej situácie, a preto aj začiatok novej cesty úplnej zmeny. Táto modlitba je vždy osobná, pretože my sami poznáme svoj život a naše zrady. Iný typ modlitby na pozadí dôvery v Pána je prosebná modlitba: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria (Lk 11, 9 – 10). Aj modlitba vďakyvzdania je možná reakcia, lebo hriech nemá nikdy posledné slovo, to patrí Pánovi a on môže aj najhriešnejšie situácie zmeniť na svoju milosť. Pretože Pán spravuje môj život, za to mu vzdám vďaky. Modlitba chvál zaznie vtedy, keď nás Božie slovo naplní radosťou a ako deti sa spontánne tešíme z tejto chvíle a chválime.

Contemplatio – doslova prebývanie v chráme, tiež nazeranie – je to akoby „pasívne“ spočinutie v Bohu, ku ktorému nás privádza meditované slovo. Na jednej strane v tradícii kontemplácia bola akoby návrat do raja, do istého náručia matky, ale tu človek riskuje, že zostane necitlivý, zábudlivý na vonkajšie potreby iných vo svete. Kontemplácia bola teda skôr považovaná za vitálne nazeranie, prenikavý pohľad na život, v ktorom sa zračí prítomnosť Pána v malých veciach, a vtedy sa človek otvára z postoja ľudskej obmedzenosti a každodennosti pre večnosť, pre Boží život v ňom. Najvyššia kontemplácia sa dosahuje v tele Ježiša Krista, kde sa nebo spojilo so zemou. Kontempláciou neoddeľujeme nebeské veci od pozemských, ale sa nám akoby prelínajú. V živote sa nám božské zračí za ľudským. Ten, kto takto nazerá na svet i v situáciách, kde iní vidia iba zlo a hriech, on zazrie rozmnoženú milosť a prítomnosť Boha samotného. Pod vplyvom slova budeme správnymi optimistami, Izákmi (synmi úsmevu), nestratíme odvahu, lebo iskry Božieho slova chcú vzplanúť v Božej plnosti.

Actio – čin, skutok – slovo nás v predchádzajúcich fázach očistilo, rodí sa z nás nový človek, ktorý sa dá viesť Duchom. Plodom opravdivej kontemplácie a dôsledkom Lectio divina je evanjelizácia. Človek nezostane izolovaný so svojím zážitkom, ale sa otvorí a ohlasuje dobrú zvesť tomuto svetu – a to najmä svojím konaním, a tak konkrétny skutok vo forme predsavzatia niečo urobiť, zmeniť, zlepšiť prelína celé duchovné čítanie z kontemplatívnej roviny do aktivity v skutkoch a slovách. Lectio divina – duchovné čítanie zakončíme ďakovnou modlitbou.