Choď na obsah Choď na menu
 


sv.Hieronym

30. 9. 2010

 

 
 

Vatikán (16. novembra, RV) - Pápež Benedikt XVI. vo svojom príhovore pred modlitbou Anjel Pána uplynulú nedeľu sa pozastavil pri svätom Martinovi a jeho posolstvom pre dnešné časy, keď povedal: „Už v mladosti sa stretol s kresťanstvom a napriek mnohým ťažkostiach, ktoré musel prekonať sa zapísal medzi katechumenov, aby sa pripravil na prijatie krstu. Sviatosť prijal keď mal asi 20 rokov, musel však ešte dlho zotrvať vo vojsku, kde vydával svedectvo svojho nového života. Bol známy svojim chápajúcim a úctivým postojom a ku svojmu sluhovi sa správal ako k bratovi. (...) Aj keď sa mu pripisujú mnohé zázraky, svätý Martin je známy predovšetkým pre svoju činorodú charitatívnu lásku. Ešte keď bol mladým vojakom, na ulici stretol od zimy skrehnutého a trasúceho sa žobráka. Vzal svoj plášť, mečom ho rozdelil na dve časti a jednu polovicu mu daroval. V tú istú noc sa mu vo sne zjavil usmievajúci sa Ježiš, zaodiaty práve týmto plášťom. (...) Charitatívne gesto svätého Martina ide ruka v ruke s tou istou logikou, ktorú vidíme v Ježišovom konaní, keď rozmnožuje chlieb pre vyhladnuté zástupy, ale predovšetkým vtedy, keď zanecháva seba samého v Eucharistii ako pokrm pre ľudstvo, čo je najvyšším znakom Božej lásky, Sacramentum caritatis. Je to logika zdieľania, prostredníctvom ktorej sa vyjadruje opravdivým spôsobom láska k blížnemu. Svätý Martin nám pomáha chápať, že iba cez spoločné úsilie vzájomného zdieľanie je možné odpovedať na veľkú výzvu našich čias: totiž budovať svet, v ktorom by vládol pokoj a spravodlivosť, v ktorom každý človek môže prežívať svoju dôstojnosť. To sa môže uskutočniť iba vtedy, keď vo svete spôsob života opravdivej solidárnosti, ktorý by bol v stave zabezpečiť všetkým obyvateľom našej planéty jedlo a vodu, nevyhnutnú medicínsku starostlivosť, ale tiež prácu a energetické zdroje, podobne ako aj kultúrne dobrá, vedecké a technologické poznatky.“  
Po modlitbe Anjel Pána sa obrátil s výzvou o pomoc a modlitbu pre Libanon týmito slovami: „Národné zhromaždenie Libanonu v najbližšom čase bude voliť nového najvyššieho predstaviteľa štátu. Mnohé podniknuté iniciatívy počas týchto dní poukazujú nato, že ide o dôležitú udalosť, od ktorej závisí prežitie Libanonu a jeho inštitúcií. Som rovnako ustarostený, ako to nedávno vyjadril maronitský patriarcha, kardinál Nasrallah Sfeir, a prajem si, aby v novom prezidentovi sa mohli nájsť všetci Libanonci. Prosme spolu našu libanonskú Matku, aby vnukla všetkým zainteresovaným stranám potrebný odstup od osobných záujmov a opravdivý zápal za spoločné dobro.“
  „Hoci katolíci v Indonézii tvoria iba malú menšinu, túžia sa plne zúčastňovať na živote národa“- tieto slová Svätý Otec adresoval v pondelok novému veľvyslancovi Indonézie pri Svätej Stolici. Indonézia je mnohonáboženská krajina s najväčšou moslimskou populáciou vo svete. Pápež Benedikt XVI. počas stretnutia pripomenul veľkú hrozbu, ktorá narúša jednotu krajiny a tou je medzinárodný terorizmus. Svätý Otec tiež zopakoval potrebu medzináboženskeho dialógu a národy vyzval k pokoju, ku vzájomnej tolerancii a k podporovaniu mieru založenom na medzinárodnej solidarite. V rozhovore zazneli aj témy rozvoja vzdelávacích a zdravotníckych inštitúcií v Indonézii.
 Na stredajšej generálnej audiencii Svätý Otec pokračoval vo svojej katechéze o svätom Hieronymovi, keď povedal: „Ako skutočne «zamilovaný» do Božieho slova, Hieronym sa spytuje: «Ako by bolo možné žiť bez poznania Písem, cez ktoré sa človek učí spoznávať samého Krista, ktorý je životom veriacich?» (Ep. 30,7) Biblia, ako nástroj, «ktorým každý deň hovorí k veriacim» (Ep. 133,13), sa takto stáva podnetom a prameňom kresťanského života pre každú situáciu a pre každú osobu. Čítať Písmo, to je zhovárať sa s Bohom: «Ak sa modlíš, píše istej mladej rímskej dáme, hovoríš so Ženíchom; ak čítaš, je to On, čo k tebe hovorí.“ (Ep. 22,25)“ Štúdium a meditácia Svätého písma, ako hovorí sv. Hieronym, robí človeka múdrym a vyrovnaným. Pre hlbšie preniknutie do Božieho slova je potrebná stále a napredujúce úsilie. Tak ako odporúčal Hieronym kňazovi Nepociánovi: „Čítaj veľmi často božské Písma, ba viac, nech Svätá kniha nikdy neopustí tvoje ruky. Tu sa nauč tomu, čo máš vyučovať. Istej rímskej panej menom Leta Hieronym radil denne sa venovať štúdiu nejakej biblickej pasáže. Pri modlitbe sa nechaj viesť čítaním, pri čítaní modlitbou. Meditovaním a znalosťou Písma sa udržiava duševná rovnováha. Podľa slov svätého Otca, inšpirovaných citátmi sv. Hieronyma, iba hlboký duch modlitby a pomoc Ducha Svätého nás môžu priviesť k porozumeniu Svätého písma. «Pri výklade Svätého písma sme vždy odkázaní na pomoc Ducha Svätého.»

Svätý Otec ďalej zdôraznil Hieronymovu vernosť voči Magistériu Cirkvi, keď povedal: „Pre Hieronyma základným metodickým kritériom pre interpretáciu Písma bol súlad s magistériom Cirkvi. Nesmieme Sväté Písmo čítať sami od seba. Nájdeme príliš mnoho zatvorených dverí a ľahko skĺzneme do omylu. Biblia bola napísaná Božím ľudom a pre Boží ľud, pod inšpiráciou Ducha Svätého. Len v tomto spoločenstve s Božím ľudom môžeme skutočne vstúpiť s naším „my“ do jadra tej pravdy, ktorú nám sám Boh chce povedať. Pre neho autentický výklad Biblie musel byť vždy v harmonickom súlade s s vierou Katolíckej cirkvi. Nejde tu o požiadavku kladenú na túto Knihu zvonka; Kniha je práve hlasom putujúceho Božieho ľudu a iba vo viere tohto ľudu sme takpovediac správne naladení pre pochopenie Svätého písma. Preto Hieronym napomínal: «Zotrvaj pevne spojený s tradičnou náukou, v ktorej si bol vyučený, aby si mohol povzbudzovať podľa zdravého učenia a odmietnuť tých, ktorí mu protirečia.»(Ep. 52,7) Zvlášť vzhľadom na to, že Ježiš Kristus založil svoju Cirkev na Petrovi, každý kresťan – uzatvára Hieronym – musí byť v spoločenstve «s Katedrou sv. Petra. Ja viem, že na tejto skale je postavená Cirkev» (Ep. 15,2). A dôsledne s tým, bez bližšieho ohraničovania, vyhlasoval: «Ja som s kýmkoľvek, kto je spojený Katedrou svätého Petra.» (Ep. 16)“ - ls –

 Hieronym je považovaný za svätého, hoci zaň nikdy nebol vyhlásený, ani sa nezačal proces jeho kanonizácie, čo bolo spôsobené jeho cholerickou a polemickou povahou.

Študoval v Ríme, potom pôsobil v Trevíre (Trier v Nemecku), neskôr sa v Aquilei (pri Benátkach) roku 370 pripojil k Zboru blažených (skupina asketických mníchov). Vo veku 26 rokov uskutočnil viaceré cesty na Východ, kde vyhľadával rôzne mníšske spoločenstvá. Pre svoju hádavú povahu však odvšadial zase odišiel. Potom – už vysvätený za kňaza – sa vrátil do Ríma, kde sa stal tajomníkom pápeža a kde ho roku 384 takmer zvolili za nového pápeža.

V roku 385 sa usadil v Betleheme, kde potom založil tri ženské a jeden mužský kláštor. V tomto čase napísal aj svoje slávne diela – zachovalo sa 117 Hieronymových listov, z toho 19 určených jeho súčasníkovi sv. Augustínovi.

Najdôležitejšie dielo je úplný preklad Biblie z gréčtiny a hebrejčiny do latinčiny, ktorý bol v západnej cirkvi prijatý a rozširovaný pod názvom Vulgáta (tridentský koncil ju vyhlásil za oficiálny preklad). Práca na ňom sa konala z iniciatívy pápeža a trvala veľmi dlho.

Jeho spis O vynikajúcich mužoch je zas prvým prehľadom dejín kresťanskej literatúry.

 

Sen svateho Hieronyma

...... Po dlhšom cestovaní sa usadil v sýrskom veľkomeste Antiochii. Viedol tam zvláštny život. Na jednej strane sa modlil, postil, málo spával a oplakával hriechy mladosti, no na druhej vášnivo čítaval pohanských klasikov Ciceróna a Plauta. Skúšal čítať aj starozákonných prorokov z Biblie, ale odpudzoval ho ich jednoduchý a drsný spôsob vyjadrovania. V tomto sa zmenil až po jednom veľmi živom sne, v ktorom sa Hieronymovi predstavil večný Sudca a prísne mu vyčitoval, že nie je kresťanom, ale ciceroniánom.

 

Generálna audiencia Benedikta XVI.: Sv. Hieronym
P:3, 07. 11. 2007 17:54, ZAH

Drahí bratia a sestry!

Dnes upriamime pozornosť na sv. Hieronyma, cirkevného otca, ktorý vo svojom živote dal ústredné miesto Biblii. Preložil ju do latinského jazyka, komentoval ju vo svojich dielach, no predovšetkým sa ju usiloval konkrétne žiť počas dlhého pozemského života, napriek svojej dobre známej prudkej a výbušnej povahe, ktorú mal od prírody.
Ak by som mohol, tak doplním úryvok z listu sv. Hieronýma (druhá polovica 4. storočia), v ktorom sa s veľkou úctou a rešpektom vyjadruje o pápežovi:
................

 
http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20071107031


A čo sa môžeme od sv. Hieronyma naučiť my? Zdá sa mi, že predovšetkým milovať Božie slovo vo Svätom písme. Sv. Hieronym hovorí: „Nepoznať Písma znamená nepoznať Krista.“ Preto je dôležité, aby každý kresťan žil v kontakte a v osobnom dialógu s Božím slovom, ktoré nám bolo darované vo Svätom písme. Tento náš dialóg s ním musí mať vždy dva rozmery: na jednej strane to musí byť osobný dialóg, lebo Boh hovorí cez Sväté písmo s každým z nás a pre každého z nás má posolstvo. Sväté písmo máme čítať nielen ako slová z minulosti, ale ako Božie slovo, ktoré sa obracia aj na nás, a usilovať sa pochopiť, čo nám Pán chce povedať. Aby sme neupadli do individualizmu, musíme mať na pamäti, že Božie slovo sme dostali práve na to, aby sme budovali spoločenstvo, aby sme sa zjednotili v pravde na našej ceste k Bohu. Teda hoci Božie slovo vždy zostáva osobným slovom, je aj slovom na budovanie spoločenstva, buduje Cirkev. Preto ho musíme čítať vždy v spoločenstve so živou Cirkvou. Privilegovaným miestom na čítanie a počúvanie Božieho slova je liturgia, v ktorej slávením Božieho slova a slávením prítomnosti Kristovho tela vo sviatosti uskutočňujeme Božie slovo v našom živote a sprítomňujeme ho medzi nami. Nikdy nesmieme zabudnúť na to, že Božie slovo je nadčasové. Ľudské názory prichádzajú a odchádzajú. To, čo je dnes supermoderné, zajtra bude zastarané. Božie slovo je však slovom večného života, nosí v sebe večnosť, platí vždy. Ak teda v sebe nosíme Božie slovo, nosíme v sebe večnosť, večný život.
Uzavriem preto slovami sv. Hieronyma sv. Pavlínovi z Noly. Významný exegéta v nich vyjadruje práve tú skutočnosť, že v Božom slove prijímame večnosť, večný život. Sv. Hieronym hovorí: „Usilujme sa naučiť sa na zemi tie pravdy, ktorých pevnosť pretrvá aj v nebi“ (Ep. 53, 10).

 

 

Citat z listu sv. Hieronýma (druhá polovica 4. storočia), v ktorom sa s veľkou úctou a rešpektom vyjadruje o pápežovi

 

Svätý Hieronym, najväčší odborník na Bibliu v staroveku, ktorý preložil celé Sväté písmo do latinčiny, pozdravil pápeža týmito slovami: „Hovorím s nástupcom rybára a učeníkom kríža. Nenasledujem nikoho okrem Krista, som zjednotený v spoločenstve s vašou blaženosťou - čiže s Petrovým stolcom. Viem, že na tejto skale je postavená Cirkev. Ten, kto je baránka mimo tohto domu, je svetský. Ten, kto nie je v Noemovej arche, zahynie, keď príde potopa."

Zdroj: Scott Hahn (2009): Prečo veriť, Bratislava: Redemptoristi - Slovo medzi nami, s. 155)

 

 

Sv. Hieronym, kňaz a učiteľ Cirkvi
Sviatok: 30. september
asi 342-420


Sv. Hieronym sa narodil okolo roku 340-345 v meste Stridone v Dalmácii (dnes mesto Strigov). Stridon zbúrali Góti.

Hieronym sa plným menom volal Sophronius Eusebius Hieronymus. Jeho rodina bola nábožná a bohatá. Otec Hieronyma plne podporoval v štúdiách. Hieronym bol veľmi nadaný, no aj neposedný, takže ho mnohokrát museli nútiť do učenia.

Asi v roku 358 ho poslali na štúdiá do Ríma. Učili ho slávni Aelius Donatus a Viktorinus. Pod ich vedením si Hieronym dokonale osvojil grécku aj latinskú reč. Netrvalo dlho a stal sa slávnym ako rečník.

No hoci spočiatku dbal aj o svoje náboženské formovanie a so skupinou mladých kresťanov navštevoval kresťanské bohoslužby, predsa ho načas strhol zlý príklad najmä jeho učiteľa Donata, ktorý síce vyžadoval od neho usilovnosť, no sám žil nemravne. Hieronym sa stal ľahkomyseľným, spyšnel a začal vyhľadávať svetské radovánky a neviazaný život. No zdravé zásady, ktoré mu vštepili rodičia, v ňom zostali. Po čase si uvedomil, že toto nie je správny spôsob života.

Opustil Rím a odišiel do Akvileje k priateľovi Rufinovi a potom do Galie. Tam v ňom dozrelo rozhodnutie zrieknuť sa sveta a zasvätiť svoj život jedine Bohu. Vrátil sa teda do Ríma, tam sa dal pokrstiť (podľa vtedajšieho zvyku sa nekrstili malé deti). Vtedy mal okolo dvadsať rokov. Začal usilovne čítať Sväté Písmo a žil v kajúcnosti. Znova odišiel do Akvileje, tam vstúpil do kláštora. No po roku kláštor opustil, otec ho totiž žiadal, aby dohovoril sestre, ktorá opustila kláštor, aby doň znova vstúpila. Hieronym ju presvedčil. Potom sa vrátil do Ríma, aby znovu v kláštornej samote čítal Sväté písmo. Po krátkom čase Rím opustil a odišiel s niekoľkými spoločníkmi do Ázie, kde ponavštevoval pustovníkov a iných nábožných a učených mužov. Nejaký čas sa zdržal u biskupa Apolinára v Antiochii. V tom čase na základe vnuknutia vo sne sa prestal definitívne zaoberať pohanskými spisovateľmi a nečítal už žiadnu inú knihu okrem Svätého písma a spisov cirkevných spisovateľov.

 

Z Antiochie odišiel na púšť Chalcis (medzi Sýriou a Arábiou), kde sa venoval kajúcemu životu a skúmaniu Svätého písma. Jeho druhovia nevydržali taký prísny život. Dvaja zomreli a tretí sa vrátil späť do Talianska. Hieronym ostal na púšti štyri roky. U istého mnícha sa učil hebrejčinu. Popritom dôsledne čítal a porovnával rôzne opisy Svätého písma a opravoval v nich chyby, ktoré tam vkĺzli počas prepisovania.

V roku 379 sa stal kňazom. Vysvätil ho antiochijský biskup Paulín, napriek tomu, že sa Hieronym vzpieral, pretože sa nepokladal za hodného tejto sviatosti. V tom istom roku sa odobral do Carihradu, kde spoznal a počúval chýrneho biskupa sv. Gregora Naziánskeho. Od neho sa učil chápať hlboký význam Písma a spôsob výkladu.

V roku 382 pápež Damaz I. zvolal do Ríma cirkevný snem, na ktorý pozval aj Hieronyma, ktorý bol už vtedy známy svojou učenosťou. Pápež ho vymenoval za svojho tajomníka a dal mu za úlohu zrevidovať Italu (starý latinský preklad Sv. písma). Hieronym to urobil. Mnoho ľudí, kňazov i laikov prichádzalo za Hieronymom, aby žiadali o radu. Hieronym smelo karhal neviazaný život veľkomesta. No tým si získal aj mnohých nepriateľov. Keby nebol pod pápežovou ochranou, nebol by si istý ani svojím životom.

Po smrti pápeža Damaza v roku 384 odišiel do Svätej zeme. Precestoval Sýriu a Palestínu i Egypt, aby spoznal obyčaje ľudu a hľadal rady u svätých pustovníkov. Nakoniec sa vrátil do Betlehema, kde už začas predtým žil. Tam založil tri kláštory: jeden pre mužov, druhý pre ženy a tretí pre pútnikov. Duchovne sa staral o tých, ktorí v nich bývali.

Okrem toho sa dvadsať rokov venoval prekladaniu a výkladu Svätého písma. Priamo z hebrejských a aramejských rukopisov preložil celý Starý zákon (okrem žalmov) do latinčiny, ktorá bola vtedy hovorovou rečou. Tento text a opravený text Nového zákona (a žalmov) sa volá

Vulgáta.

Hieronym sa hneval, keď pozoroval či už u priateľov alebo odporcov plytkosť a domýšľavosť vo vykladaní Sv. písma. Sám sa cítil tiež nie dostatočne hodným na tieto veci, preto neustále študoval a prehlboval si vedomosti. Okrem toho bránil pravé učenie Cirkvi proti bludárom, napísal aj ďalšie apologetické spisy.

V roku 419 vtrhli do Palestíny diví barbari a pelagiáni. Prepadli Betlehem. Chceli sa pomstiť Hieronymovi, a tak spustošili všetky kláštory. Hieronym sa len zázrakom zachránil. Keď barbari odišli, vrátil sa do Betlehema, aby pokračoval v práci. No ustavičným odriekaním a prácou zoslabol. Ostal na lôžku. K tomu aj začal strácať zrak. A tak niektoré spisy nadiktoval. Zbožne sa pripravil na smrť a 30. septembra 420 zomrel. Pochovali ho v krypte zničeného kláštora. V 13. storočí preniesli jeho telo do Ríma a uložili ho do baziliky Santa Maria Maggiore.

Hieronym sa v Cirkvi pokladá za najväčšieho učiteľa vo vykladaní Svätého písma. Pápež Bonifác XIII. ho vyhlásil za učiteľa Cirkvi.