Jeden poklad viery
Kanonické právo po Druhom vatikánskom koncile alebo jej riadnym a univerzálnym magistériom…“ Kánon 749 „Najvyšší velknaz je na základe svojho úradu neomylný v magistériu,ked ako najvyšší pastier a ucitel všetkých veriacich, ktorý má za úlohu
posilnovat svojich bratov vo viere a definitívnym úkonom vyhlasuje náuku o viere alebo mravoch za záväznú.“ (§1) Kánon 752 „Aj ked nie súhlas viery, predsa však nábožnú poslušnost rozumu a vôle treba prejavit náuke, ktorú bud Najvyšší velknaz, alebo kolégium biskupov hlása o viere alebo mravoch, ked vykonávajú hodnoverné magistérium, hoci túto náuku nezamýšlajú vyhlásit definitívnym úkonom; veriaci sa teda majú starostlivo vyhýbat tomu, co sa s nounezhoduje.“ Kánon 333 „Proti rozsudku alebo dekrétu Rímskeho velknaza niet odvolania ani rekurzu.“ (§3) KATECHIZMUS Odstavec 80 „Posvätná Tradícia a Sväté Písmo teda navzájom úzko súvisia a sú spojené. Ved Odstavec 81 „Sväté Písmo je Božie slovo, nakolko je písomne zaznacené z vnuknutia Ducha Svätého. Odstavec 77 „Aby sa však evanjelium zachovalo v Cirkvi stále neporušené a živé, apoštoli zanechali biskupov ako svojich nástupcov a „odovzdali im svoje miesto v Ucitelskom úrade.“Lebo „apoštolské ohlasovanie, ktoré je osobitným spôsobom zaznamenane knihách, malo sa nepretržitým nástupníctvom zachovat až do konca. Odstavec 78 „Toto živé odovzdávanie, vykonávané v Duchu Svätom, sa volá Tradícia, modliacej sa Cirkvi.“ Odstavec 82 „Z toho vyplýva, že (Rímskokatolícka) Cirkev, ktorej je zverené odovzdávanie a (To isté tvrdí aj II. Vatikánsky koncil) Svätom písme, bol prostredníctvom apoštolov zverený celej (Rímskokatolíckej) Cirkvi.“
obidve vyvierajú z toho istého božského pramena, urcitým spôsobom splývajú v jedno a
smerujú k tomu istému cielu.“
Posvätná Tradícia však Božie slovo, ktoré zveril Kristus Pán a Duch Svätý apoštolom,
neporušene odovzdáva ich nástupcom, aby ho, osvietení Duchom pravdy, svojím ohlasovaním
verne zachovávali, vysvetlovali a šírili.“