Choď na obsah Choď na menu
 


Odsudenie modernizmu - Pius X. /1907/

5. 6. 2012

 

Prevzate z Wiki

Tézy modernizmu odsúdené pápežom Piom X. (1907)

  • Modernizmus sa aj v posudzovaní a vysvetľovaní Svätého písma celkom priklonil k liberálnej biblickej vede. Odsúdené tézy cielia predovšetkým na vzťah cirkevného magistéria k posvätným knihám (1-4), na názory modernizmu o božskom vnuknutí (9-12), napokon na postoje k jednotlivým otázkam (13-24).

1. Cirkevný zákon, ktorý predpisuje pre knihy, ktoré sa zaoberajú Svätým písmom, predbežnú cenzúru, sa nevzťahuje na bádateľov na poli kritiky alebo vedeckej exegézy Starého a Nového zákona. (DS 3401)

2. Cirkevný výklad posvätných kníh sa síce nemá odmietať, podlieha však presnejšiemu posúdeniu a zlepšeniu zo strany exegétov. (DS 3402)

3. Z cirkevných úsudkov a trestov, vynesených proti slobodnej vedeckej exegéze vyplýva, že viera, ako ju predkladá Cirkev, protirečí dejinám a že katolícke články viery sa nedajú zladiť s pravým pôvodom kresťanského náboženstva. (DS 3403)

4. Magistérium Cirkvi ani dogmatickými rozhodnutiami nemôže určiť pôvodný zmysel Svätého písma. (DS 3404)

9. Kto verí, že Boh je skutočným pôvodcom Svätého písma, prezrádza prílišnú prostotu alebo nevedomosť. (DS 3409)

10. Inšpirácia kníh Starého zákona spočíva v tom, že izraelskí pisatelia podali náboženské pravdy z osobitného hľadiska, ktoré bolo pohanom málo známe alebo vôbec neznáme. (DS 3410)

11. Božská inšpirácia sa nevzťahuje na celé Písmo tak, že by chránila všetky jeho jednotlivé časti od akéhokoľvek omylu. (DS 3411)

12. Keď sa nejaký exegéta chce naozaj osožne venovať biblickému štúdiu, musí predovšetkým odložiť akúkoľvek predpojatú mienku o nadprirodzenom pôvode Svätého písma a nevysvetľovať ho inak než akékoľvek iné ľudské dokumenty. (DS 3412)

13. Podobenstvá evanjelia sami evanjelisti a kresťania druhej a tretej generácie voľne prepracovali, a tak zdôvodňovali malý úspech Kristovho kázania u židov. (DS 3413)

14. Vo viacerých rozprávaniach evanjelisti referujú ani nie tak o tom, čo je pravdivé, ale skôr o tom, čo považovali pre čitateľov za užitočnejšie, aj keď to nebolo pravdivé. (DS 3414)

15. K evanjeliám boli až do definitívneho zostavenia kánonu stále pridávané dodatky a opravy. A tak v nich ostala iba nepatrná a neistá stopa Kristovho učenia. (DS 3415)

16. Rozprávania Jána nie sú dejinami vo vlastnom zmysle, ale mystickou úvahou o evanjeliu. Reči, ktoré jeho evanjelium obsahuje, sú teologické úvahy o tajomstve spásy bez historickej pravdy. (DS 3416)

17. Štvrté evanjelium zázraky zveličilo nielen preto, aby sa zdali nápadnejšie, ale aby boli aj vhodnejšími prostriedkami na vyjadrenie diela a slávy vteleného Slova. (DS 3417)

18. Ján si síce nárokuje byť svedkom Krista, v skutočnosti je však iba vynikajúcim svedkom kresťanského života alebo Kristovho života v Cirkvi na konci prvého storočia. (DS 3418)

19. Inoverecký exegéti vernejšie vystihli pravý zmysel Písem ako katolícki exegéti. (DS 3419)

23. Môže existovať a vskutku aj existuje protiklad medzi faktami, ktoré uvádza Sväté písmo, a dogmami Cirkvi, ktoré sa o ne opierajú. Kritik teda môže odmietnuť ako falošné tie veci, o ktorých je Cirkev presvedčená, že cú celkom isté. (DS 3423)

24. Nemožno nič vyčítať exegétovi, ktorý kladie premisy, z ktorých vyplýva dejinná nesprávnosť alebo pochybnosť dogiem, len nech pritom priamo nepopiera dogmy samy. (DS 3424)