Zdroj: www.katnoviny.sk /21.1.2001

Ahoj, kamaráti!

Radi čítate? Verím, že áno. Veď knihy v sebe ukrývajú množstvo pekných príbehov, nových vecí aj zábavy. U nás doma sú najobľúbenejšie rozprávky. Norika má rada tie o Šmolkoch a Martinkovi obľúbenci sú Statočný cínový vojačik a Macko Uško. Ľudia mávajú svoju obľúbenú knihu, ktorú si prečítajú i viackrát. Radi sa k nej vracajú, aby sa opäť obohatili o pekné myšlienky.

Kniha kníh
Určite ste sa už aj vy stretli s knihou, ktorá je pre mnohých ľudí tou najdrahšou. Je spoločníkom, priateľom, radcom. Je takou preto, lebo k ľuďom cez ňu prehovoril Boh. Cez túto knihu chce povedať človeku – i vám –, že ho má rád. Je to kniha kníh, Biblia.
Biblia – toto slovo pochádza z množného čísla gréckeho slova „biblos” – knihy. A je to naozaj tak, že ide o knihy, pretože Biblia v skutočnosti predstavuje malú knižnicu. Nájdeme v nej 73 väčších a menších kníh (Starý zákon má 46 kníh a Nový zákon 27).
Na označenie Biblie sa používa aj výraz Sväté písmo.

Kto napísal Sväté písmo?
Autorom je sám Boh. Na napísanie posvätných kníh si Boh vyvolil ľudí a oni uplatnili svoje schopnosti, reč a svoj vlastný štýl. Účinkoval však v nich tak, aby napísali všetko to a len to, čo on sám chcel ľuďom zjaviť. Hovoríme, že všetky knihy Biblie boli napísané z vnuknutia Ducha Svätého.

Pán Ježiš vysvetľuje Sväté písmo
Po svojom krste a štyridsaťdňovom pôste začal Ježiš hlásať evanjelium v dedinách a mestečkách celej Galiley. Takto prišiel i do mesta svojej mladosti – do Nazareta. Bola sobota, a ako bolo u Izraelitov zvykom, obyvatelia sa stretli v synagóge, aby im učiteľ čítal a vysvetľoval Sväté písmo. Knihy vtedy ešte nemali. Ako príručku používali zvitok papyrusu alebo pergamenu, na ktorom bol rukou napísaný text Písma.
Pánu Ježišovi podali zvitok s textom proroka Jeremiáša. Rozvinul ho a prečítal úryvok, ktorý hovorí o Mesiášovi. Keď Ježiš začal vysvetľovať prečítané slová, povedal, že on je tým Mesiášom, ktorého tak dlho očakávajú. Boli to veľké slová. Sľubovali, že sa Starý zákon končí a začína sa Nový.
Ježišovo evanjelium – radostnú zvesť – okrem jeho učeníkov, apoštolov, ohlasovalo mnoho iných kresťanov. Aj takých, ktorí Pána Ježiša osobne nepoznali. Preto niektorí začali postupne spisovať to, čo sa dozvedeli od apoštolov. Spomedzi dvanástich učeníkov Ježiša Krista zapísal jeho evanjelium svätý Matúš a oveľa neskôr aj svätý Ján, ktorý žil najdlhšie zo všetkých apoštolov. Učeníkom svätého Petra bol svätý Marek, ktorý zapísal všetko, čo počul od svojho učiteľa. Druhom misijných ciest svätého Pavla bol evanjelista svätý Lukáš.
V období evanjelistov boli texty evanjelií písané tak, ako knihy Starého zákona – na dlhých pásoch pergamenu alebo papyrusu, ktorý sa ovinul okolo dreveného valčeka.

Aká je cena Biblie?
V stredoveku sa Biblia priväzovala tak, ako sa to robí s telefónnymi zoznamami pri verejných telefónnych automatoch. Rukou písaný exemplár Svätého písma bol drahocenný poklad, ktorý musel byť dobre strážený. Mnísi vynaložili veľa námahy a času v pisárňach kláštora, aby Bibliu starostlivo odpísali a umelecky ju stvárnili. Veď ju ozdobovali maľovanými (iluminovanými) miniatúrami! Tieto staré Biblie patria k najkrajšiemu umeleckému dedičstvu stredoveku. Ich hodnotu nemôžeme zmerať peniazmi.
V pätnástom storočí Ján Gutenberg vynašiel kníhtlač. Prvá kniha, ktorú vytlačil v Mohuči (Mainzi) v Nemecku roku 1453, bola Biblia. Z tohto prvého vydania sa dodnes zachovalo 38 exemplárov. Sú to vzácne kusy, ktoré sú vystavené na dôstojných miestach múzeí, kláštorov a knižníc.
Ale cena Svätého písma sa nemení ani v súčasnosti, hoci je tlačené vo veľkých nákladoch. Jeho skutočná hodnota je totiž ukrytá v obsahu. Veď v Biblii k nám hovorí Boh! Nezabúdajte na to!

Ako koza objavila vzácny zvitok
Bol horúci jarný deň roku 1947. Kraj pri Mŕtvom mori slnko premenilo na vyhriatu vyhňu. Mladučký pastier Mohamed ad–Dib (čo v preklade znamená vlk) sa utiahol do tieňa neďalekého kra. „Kozy predsa vedia, že sa majú pásť a nemajú sa zatúlať,” pomyslel si a zadriemal.
V stáde bola jedna odvážna a zvedavá koza, ktorá chcela vedieť viac ako jej družky. Dlho ich prehovárala, aby s ňou išli na výzvedy do okolia: „Viete, čo sa skrýva v okolitých vysokých skalách? Keď sa nepohnete od tejto biednej paše, nič nové sa nedozviete, nič nové neobjavíte.”
Nezlákala ich však ani rečami o dobrej paši, a sama sa teda vybrala na výzvedy. Vystupovala čoraz vyššie, keď ju zrazu upútali zvláštne otvory. V okolí ich bolo viac. Boli to jaskyne. Na okraji jednej z nich zavetrila. Keď zistila, že jej odtiaľ nehrozí nijaké nebezpečenstvo, smelo vstúpila a prezerala si pre ňu nový, nepoznaný svet.
Medzitým sa Mohamed zobudil. S hrôzou zistil, že mu chýba jedna koza. „Hádam zablúdila niekde v skalách,” pomyslel si chlapec a čoskoro bol pri jaskyni.
Vošiel dnu – a čo nevidí? Koza tróni na črepinách vedľa akýchsi krčahov. „Poklad!” blyslo mu hlavou. Bol sklamaný, keď našiel iba akýsi starý popísaný kožený zvitok zabalený v plátne. „Také čmáraniny... Pôjdem do mesta, možno to za niečo vymením...”
Obchodník so starožitnosťami Kandu bol poriadne rozladený. Už niekoľko dní nič nepredal ani nič zaujímavé nezískal. V duchu stále stiesnenejšie premýšľal o svojej budúcnosti. Vtom na námestí zbadal chlapca, okolo ktorého poskakovala malá koza. Starožitníka však zaujalo niečo iné. Chlapec držal v ruke akési zvitky popísané starým písmom. Starožitníkovo oko spozornelo: „Hej, chlapče, kde si to našiel?” Mohamed s údivom pozrel na rozrušeného muža: „Ále, moja koza to našla v jaskyni.” Zvýšil však pozornosť pri ďalších slovách: „Odkúpim tie veci od teba.”
Skúsený obchodník už vedel, čo má so zvitkami urobiť. Poslal ich archeológom do Jeruzalema. A tí zasa svojim kolegom v iných krajinách. A výsledok? Oči všetkých archeológov sa upriamili k jaskyniam pri Mŕtvom mori, ktoré takmer po dvoch tisícročiach vydali svoje tajomstvo.
Po čase sa do celého sveta rozniesla správa, že ide o text proroka Ozeáša o tisíc rokov starší ako všetky dovtedy známe rukopisy Biblie. Tak zatúlaná koza pomohla nájsť doteraz najstarší zvitok Svätého písma.

Miesto pre Bibliu
Na stoloch našich prastarých rodičov mala Biblia vždy čestné miesto. Otec – hlava rodiny – z nej čítaval pri slávnostných príležitostiach alebo v nedeľu, keď sa celá rodina zišla pri stole. Slová Písma napĺňali srdcia pokojom, radosťou a láskou. Pomáhali znášať ťažkosti denno--denného zápasu o kúsok chleba.
Dnes nám na stoloch vyhráva rádio a Biblia je možno zastrčená v kúte knižnice. Vytiahnite ju odtiaľ a dajte ju na čestné miesto. Poproste otca alebo mamu, aby ste si z nej v nedeľu pred obedom prečítali aspoň kúsok. Skúšajte to každý týždeň a uvidíte, že u vás doma postupne zavládne pokojná atmosféra radosti.
Vaša Katka

Zdroj: www.katnoviny.sk /21.1.2001/