Choď na obsah Choď na menu
 


Artografy

25. 1. 2011

Autografy, čiže pôvodné rukopisy biblických textov Starého a Nového zákona tak, ako vyšli z pera svätopiscov, sa k nám vôbec nedostali.

Máme z nich len neskoršie odpisy a prepisy, ktoré nám cez stáročia zachovali text v pôvodných jazykoch i v preklade vo forme židovských zvitkov alebo v knižnej forme papyrusových a pergamenových rukopisov, tzv. kódexov. Najstaršie texty hebrejského Starého zákona sú zvitok proroka Izaiáša, fragmenty z Deuteronómia, z menších prorokov a zo žalmov, pochádzajúce z 2.-1. storočia pred Kristom, objavené v Qumráne, a Nashov papyrus s hebrejským textom dekalógu, zo začiatku 2. stor. po Kr., objavený r. 1902 v Egypte.

 

Text hebrejskej Biblie bol pôvodne písaný iba spoluhláskami (tzv. konsonantický text). Jeho konečnú úpravu uskutočnili okolo r. 100 po Kr. židovskí učenci, ktorí kritickým porovnaním a výberom medzi množstvom hebrejských rukopisov ustálili definitívne spoluhláskový text Starého zákona. Tento autoritatívny text v 6. až 10. stor. po Kr. odborní židovskí znalci Biblie masoreti (= „vlastníci tradície“) vystrojili samohláskami, rôznymi diakritickými znamienkami, poznámkami a vysvetlivkami zachovanými tradíciou. Takto ustálili do najmenších podrobností definitívnu a jednotnú literárnu formu hebrejského biblického textu, známu pod menom masoretský text (značka MT i TM).

.Rukopisy a vydania masoretského textu. Najstarší jestvujúci masoretský text je Káhirský kódex starozákonných prorokov, pochádzajúci približne z r. 895 z pera Mojžiša ben Ašera. Je vlastníctvom stúpencov radikálneho antirabínskeho hnutia karaitov v Káhire. Iný dôležitý rukopis hebrejskej Biblie je Aleppský kódex z obdobia okolo r. 910 po Kr. Pôvodne obsahoval všetky knihy Starého zákona na 380 pergamenových fóliách, ale zachovalo sa z nich iba 294. Jeho text použili za základ nového kritického vydania hebrejského Starého zákona, publikovaného Hebrejskou univerzitou v Jeruzaleme. Základom moderných kritických vydaní hebrejského textu Biblie (Kittelova ako aj Elliger-Rudolphova hebrejská Biblia) je Leningradský kódex z r. 1008/9, vokalizovaný tiberiadskými masoretmi z Ben Ašerovej rodiny.

 

V r. 1524-1525 D. Bomberg vydal v Benátkach rabínsku Bibliu, ktorú pripravil do tlače Jakub ben Chayyim. Toto vydanie Starého zákona získalo všeobecné prijatie a uznanie a stalo sa základnou normou takmer všetkých hebrejských Biblií, ktoré vyšli tlačou v priebehu nasledujúcich štyristo rokov (do r. 1929). Potom ho zatlačili do úzadia vyššie spomínané moderné kritické vydania hebrejského textu Starého zákona.

 

Samaritánsky Pentateuch. Pre históriu textu hebrejskej Biblie je dôležitý Samaritánsky Pentateuch, napísaný starohebrejským písmom. Je to jediná zbierka inšpirovaných kníh Starého zákona, ktorú prijali a uznávajú Samaritáni. Jeden jeho zvitok, pochádzajúci z 11. stor. po Kr., uchovávajú Samaritáni v Nablúse. Posledná časť zvitku podáva veľmi staré znenie biblického textu z predkresťanskej doby, ktorý sa značne líši od masoretského textu. Treba spomenúť aj vzácny rukopis Knihy Sirachovcovej v hebrejčine, objavený r. 1896/7 v káhirskej genize, úschovni opotrebovaných biblických rukopisov pri židovskej synagóge.