Sinajsky kodex
http://www.csntm.org/Manuscript/View/GA_01
Sinajsky kodex je rukopis Biblie zo 4.storocia.
Kodex obsahuje velku cast Stareho zakona a uplny Novy zakon.
Patri k tzv.Alexandrijskemu textovemu typu.
Je to majuskulny rukopis.
V roku 1844 bol Kodex objaveny v klastore sv.Katariny pri hore Sinaj Konstantinom von Tischendorfom, ktory sa zaoberal hladanim starych rukopisov na zaklade ziadosti, ktoru prijal od ruskeho cara Alexandra II.
Na internete je kodex uplne zverejneny a pristupny od 7.jula 2009.
Prvy krat bol text Codex sinaticus zverejneny v roku 1862. Zverejnil ho Tischendorf na pocest 1000. vyrocia ruskej monarchie vo velmi vzacnej forme- fakcimil- stvorzvazkoveho vydania, ktore financoval car Alexander II.
Definitivne publikovanie Kodexu sa uskutocnilo v rokoch 1911 a 1922 tlacovou kancelariou Oxfordskej univerzity na zaklade fotografii ako fakcimil - profesorom menom Kirsopp Lake.
V roku 1933 sa dostal Codex sinaics do Britskeho muzea v Londyne. Tu ho paleotologovia dokladne skumali a pri vyskume pouzili aj ultrafialove ziarenie.Th.Skeat zverejnili vysledky svojho vyskumu - Sribes a Correctors of Codex Sinaiticus - a poskytli dodatocne informacie o Kodexe.
Tento biblicky rukopis z polovice 4.storocia po Kristovi je dnes jeden z najdolezitejsich textov pre Novy Zakon.
Je zaroven najstarsim rukopisom sveta, v ktorom su vsetky knihy Noveho zakona.
Z pohladu textovej kritiky ma tento kodex enormny vyznam. Patri spolu s Codex vaticanus, od ktoreho sa len malo lisi, k najdolezitejsim biblickym rukopisom vobec.
I ked sa neskor objavili dalsie biblicke rukopisy, nikdy nie uplny Novy zakon.
4 zakladni
partneri spolupracovali projekte Codex Sinaticus a vlastnia casti manuskriptu
- The British Library, UK
- Leipzig University Library, Germany
- St Catherine's Monastery, Sinai
- The National Library of Russia, St Petersburg
