Choď na obsah Choď na menu
 


Septuaginta -krestansky SZ

25. 1. 2011

Prevzate:http://dkc.kbs.sk/dkc.php?frames=1&dbi=0&uvodid=2

 

Najstarší a najdôležitejší preklad Starého zákona do gréčtiny

vznikol v 3.-2. stor. pred Kr. v Alexandrii (Egypt)

a bol určený pre Židov, ktorí žili mimo Palestíny (v diaspóre)

 a nerozumeli už starozákonným spisom, napísaným v hebrejčine

Podľa legendy apokryfného Aristeovho listu, napísaného okolo r. 100 pred Kr.,

preklad pripravilo sedemdesiatdva židovských znalcov

 (šesť z každého kmeňa Izraela).

Odtiaľ pochádza aj jeho názov Septuaginta

(= „preklad sedemdesiatich“).

Je známy aj pod menom „Alexandrijský preklad“.

Používali ho a citovali aj autori Nového zákona a prvotná Cirkev,

takže ho možno právom nazvať kresťanským Starým zákonom.

 

 

Židia si Septuagintu najprv veľmi vážili,

ale po „Synode“ v Jamnii (okolo r. 90 po Kr.) sa začali od nej dištancovať nielen preto, že ju používala kresťanská Cirkev,

ale aj preto, že obsahovala spisy, ktoré neboli v židovskom kánone hebrejskej Biblie.

 

Význam Septuaginty

spočíva v tom,

že sprístupnila Starý zákon helenistickému svetu,

 a tak pripravila

cestu ohlasovaniu evanjelia

medzi Židmi v diaspóre.

 

Keďže však Septuaginta obsahovala v porovnaní s hebrejským textom nedôslednosti a nepresnosti,

vznikli už v 2. stor. po Kr.

iné grécke preklady známe pod menom

Aquila, Symmachos a Teodoción

Aquila je meno židovského prozelitu a žiaka významného židovského učenca rabbiho Aqibu (asi 50-135 po Kr.), ktorý urobil okolo r. 135 po Kr. na základe hebrejského a aramejského textu grécky preklad Starého zákona, pomenovaný po ňom preklad Aquila. Preklad sa tešil veľkej obľube u Židov rozptýlených v Rímskej ríši i napriek nejasnostiam a gramatickým nedôslednostiam, zapríčineným snahou prekladateľa podať v gréčtine doslovné znenie hebrejského textu.

 Symmachos. Koncom 2. stor. urobil Symmachos nový grécky preklad Starého zákona, z ktorého sa zachovali iba citáty na okraji kódexov revízie gréckeho textu Starého zákona v Origenovom diele Hexapla. Preklad je napísaný vycibrenou gréčtinou a je dosť voľný, ale dobre vystihuje zmysel hebrejského originálu. Sústavne sa odkláňa od Aquilovho prekladu a pridŕža sa Septuaginty.

 Teodoción. Na podklade už revidovaného gréckeho textu Starého zákona urobil okolo r. 180 po Kr. Teodoción nový grécky preklad. Pre veľkú podobnosť so Septuagintou pokladajú niektorí odborníci tento preklad iba za jej opravu podľa hebrejského textu. Cirkevní Otcovia často používali Teodociónov preklad vo svojich dielach.

 Origenova Hexapla. S úmyslom vyhotoviť opravený a jednotný grécky text Starého zákona zostavil Origenes v r. 228-240 v Cézarei Hexaplu (= „šesťstĺpcová Biblia“). V nej uviedol jednotlivé texty Starého zákona v šiestich stĺpcoch v tomto poradí: 1. hebrejský text napísaný hebrejskou abecedou; 2. jeho transkripciu gréckymi písmenami; 3. Aquilov grécky preklad; 4. Symmachov grécky preklad; 5. text Septuaginty a 6. Teodociónov preklad. Najdôležitejší je piaty stĺpec, v ktorom Origenes podáva svoju revíziu Septuaginty a dôkladne ju porovnáva s hebrejským textom. Z Hexaply sa zachovali iba fragmenty.

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.