Martin Luther (1483-1546) je dnes vnímaný najmä ako reformátor kresťanstva a zakladateľ protestantizmu. V období, keď tvoril, ľudia nemohli mať doma Bibliu. Bola čítaná iba v kostoloch, a aj to po latinsky. Prakticky bežní ľudia nemali šajnu o tom, čo sa píše v Biblii, a kresťanstvo bolo tvorené najmä ľudovou tradíciou (často vychádzajúcou z pokresťanštených pohanských zvykov) a toho, čonapísané v Biblii a že by ju mal mať právo čítať každý vo svojom jazyku. Nedávny vynález kníhtlače mu umožnil rozšíriť jeho výhrady voči katolíckej verzii kresťanstva, a takisto rozšíriť medzi ľudí preklady Biblie. Ešte dlho boli rôzne preklady biblie katolíckou cirkvou zakázané, konfiškované, majitelia prekladov a sami prekladatelia prenasledovaní (v niektorých prípadoch upálení), atď.

Takáto situácia zostala až do 19. storočia. Dokonca aj v 20. storočí katolícka cirkev ešte zakazovala preklady, ktoré sama “neodobrí” (http://www.aloha.net/~mikesch/banned.htm). Našťastie, za posledných pár desaťročí sa situácia výrazne zmenila, a dalo by sa povedať, že hlavné myšlienky reformácie už zvíťazili. Teraz sa situácia v niektorých prípadoch obrátila, a často sú katolíci pokrokovejší než niektorí protestanti.

Z tohoto pohľadu bol Martin Luther vo svojom období naozaj významným dejateľom fenoménu kresťanskej “reformácie”.

Existuje však aj jeho druhá stránka, dnes veľmi často zamlčiavaná alebo v lepšom prípade „len“ minimalizovaná. Táto stránka je spojená s kresťanskou protižidovskou tradíciou, začínajúc pasážami Nového Zákona, ktoré odmietajú niektoré židovské tradície a nazývajú židov „diabolská generácia zmijí“, končiac druhou svetovou vojnou a holokaustom. Martin Luther bol veľmi silný antisemita, a v jeho polemike môžeme nájsť recept na Židovské pogromy, ktoré neskôr doviedol do praxe nacistický režim na čele s Adolfom Hitlerom.