Biblicke stretnutia

Uvediem tri myšlienky týkajúce sa Petrovej služby, vychádzajúce zo slovesa „utvrdzovať“. V čom je povolaný utvrdzovať rímsky biskup?

1. Predovšetkým utvrdzovať vo viere. Evanjelium rozpráva o Petrovom vyznaní: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“ (Mt 16,16). Je to vyznanie, ktoré sa nerodí z neho, ale pochádza od nebeského Otca. Kvôli tomuto vyznaniu Ježiš hovorí: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev“ (v. 18). Petrova úloha, cirkevná služba, má svoj základ vo vyznaní viery v Ježiša, Syna živého Boha, ktorá sa stala možnou vďaka darovanej milosti z hora. V druhej časti dnešného evanjelia vidíme nebezpečenstvo svetského zmýšľania. Keď Ježiš hovorí o svojej smrti a zmŕtvychvstaní, o Božej ceste, ktorá nekorešponduje s cestou človeka spojenou s mocou, v Petrovi sa znova objavujú telo a krv: „začal mu dohovárať... to sa ti nesmie stať“ (16,22). Ježiš má pre neho tvrdé slová: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi...“ (v. 23). Keď sa necháme ovládať našimi myšlienkami a emóciami, logikou ľudskej moci a nenecháme sa poučiť a viesť vierou, Bohom, staneme sa skalou, ktorá prekáža. Viera v Krista je svetlom nášho života ako kresťanov a služobníkov v Cirkvi!

2. Utvrdzovať v láske. V druhom čítaní sme počuli dojemné slová sv. Pavla: „Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval“ (2 Tim 4,7). O aký boj tu vlastne ide? Nie ten, prostredníctvom ľudských zbraní, ktorý nanešťastie stále zalieva svet krvou. Ide o boj mučeníctva. Svätý Pavol má jedinú zbraň: Zvesť o Kristovi a dar celého svojho života pre Krista a pre iných. Je mu vlastné vystaviť sa v prvej osobe, nechať sa stráviť pre evanjelium, stať sa všetkým pre všetkých bez toho, aby sa šetril. Toto ho urobilo dôveryhodným a budovalo Cirkev. Rímsky biskup je povolaný žiť a utvrdzovať v tejto láske ku Kristovi a k všetkým bez rozdielu, bez hraníc a prekážok. A to nielen rímsky biskup. Vy všetci, noví arcibiskupi a biskupi, máte tú istú úlohu. Nechať sa stráviť pre evanjelium, stať sa všetkým pre všetkých. Úloha nešetriť sa, vyjsť zo seba samých pre službu svätému Božiemu ľudu.

3. Utvrdzovať v jednote. Tu sa zastavím pri geste, ktoré sme vykonali. Pálium je znakom jednoty s nástupcom sv. Petra, „večným, viditeľným princípom a základom jednoty viery i spoločenstva“ (Lumen gentium, 18). Vaša dnešná prítomnosť, drahí spolubratia, je znakom toho, že jednota Cirkvi neznamená uniformitu. Druhý vatikánsky koncil odvolávajúc sa na hierarchickú štruktúru Cirkvi potvrdzuje, že Pán „apoštolov ustanovil na spôsob kolégia alebo trvalého zboru, na ktorého čelo postavil Petra, vyvoleného spomedzi nich“ (ibid. 19). Utvrdzovať v jednote: Synoda biskupov v harmónii s primátom. Musíme ísť takouto cestou synodálnosti, rásť v harmónii spolu so službou primátu. A koncil pokračuje: „Toto kolégium, pretože sa skladá z mnohých, vyjadruje rozmanitosť a univerzálnosť Božieho ľudu“ (ibid. 22). Rozmanitosť v Cirkvi, ktorá je veľkým bohatstvom, sa vždy zakladá na harmónii jednoty ako veľká mozaika, v ktorej všetky časti zapadajú do seba a vytvárajú jeden veľký Boží obraz. Toto musí vždy pohýnať k prekonaniu každého konfliktu, ktorý zraňuje telo Cirkvi. Zjednotení v rozličnostiach: neexistuje iná katolícka cesta, ktorá by nás spojila. Toto je katolícky duch, kresťanský duch: zjednotiť sa v rozličnostiach. Toto je Ježišova cesta! Ak je pálium znakom jednoty s rímskym biskupom, s univerzálnou Cirkvou, so Synodou biskupov, je zároveň záväzkom pre každého z vás, aby ste sa stali nástrojom jednoty.

Vyznávať Pána a nechať sa poučiť Bohom; stráviť sa z lásky pre Krista a pre jeho evanjelium; byť služobníkmi jednoty. Toto sú skutočnosti, drahí bratia v biskupskej službe, ktoré každému z nás odovzdali svätí apoštoli Peter a Pavol, aby ich prežíval každý kresťan. Nech nás vždy vedie a sprevádza svojim príhovorom najsvätejšia Božia Matka: Kráľovná apoštolov, oroduj za nás! Amen

Po eucharistickej slávnosti sa napoludnie Svätý Otec ukázal v okne svojej pracovne, aby sa spolu s tisícami veriacich, ktorí ho tam očakávali, pomodlil modlitbu Anjel Pána. V príhovore pred ňou poukázal na radosť z viery v Boha, ktorý je láskou a milosťou:

"Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes 29. júna je slávnosť sv. Petra a Pavla. Je to osobitná slávnosť rímskej cirkvi založenej na mučeníckej smrti týchto dvoch apoštolov. Je to zároveň veľký sviatok pre všeobecnú Cirkev, pretože celý Boží ľud je ich dlžníkom za dar viery. Peter bol prvý, kto vyznal, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn. Pavol rozniesol túto zvesť do grécko-rímskeho sveta. Božia prozreteľnosť chcela, aby obaja prišli do Ríma a tu preliali krv pre vieru. Kvôli tomu sa rímska cirkev stala okamžite a spontánne referenčným bodom pre všetky cirkvi rozšírené po svete. Nie kvôli moci impéria, ale skrze silu mučeníctva, svedectva vydaného Kristovi! V základe vždy a iba Kristova láska plodí vieru a posiela Cirkev stále dopredu.

Uvažujme nad Petrom. Keď vyznal svoju vieru v Ježiša, neurobil tak svojimi ľudskými silami, ale kvôli tomu, že sa nechal premôcť milosťou, ktorou ho Ježiš oslobodzoval, láskou, ktorú cítil v jeho slovách a videl v jeho skutkoch: Ježiš bol zosobnenou Božou láskou! To isté sa prihodilo Pavlovi, aj keď iným spôsobom. Mladý Pavol bol nepriateľom kresťanov, ale keď ho vzkriesený Kristus povolal na ceste do Damasku, jeho život sa premenil. Pochopil, že Ježiš nie je mŕtvy, ale živý a rovnako miluje aj jeho, ktorý bol jeho nepriateľom! Toto je skúsenosť milosrdenstva, Božieho odpustenia v Ježišovi Kristovi. Toto je radostná zvesť, evanjelium, ktoré v sebe samých zakúsili Peter a Pavol, a kvôli ktorej obetovali svoje životy. Milosrdenstvo, odpustenie. Pán nám vždy odpúšťa, Pán je milosrdný, má milosrdné srdce a vždy nás očakáva.

Drahí bratia aká je to radosť veriť v Boha, ktorý je láskou a milosťou! Toto je viera, ktorú Peter a Pavol prijali od Krista a odovzdali Cirkvi

ZDROJ:http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130629003